1379
Obec Tisinec sa spomína v roku 1379, keď kráľ Ľudovít I. potvrdil výmenu majetkov, pri ktorej šľachtici z rodu Ákoš dali panstvo Stročín šľachticom Cudarovcom. Majetkovou súčasťou bola aj dedina Tisinec. Pri výmene majetkov vznikli prvé správy o Tisinci. Z ich obsahu je zrejmé, že tunajšie sídlisko jestvovalo už pred rokom 1379. V 15.-.16. storočí bola obec nepretržite majetkovou súčasťou panstva Makovica.
1514
Doklad z roku 1514 dosvedčuje, že patril k slovenským dedinám na tomto panstve. Tisinec nie je zapísaný v zozname dedín Šarišskej stolice, ktoré boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi. Príčinou mohla byť chyba pisára zoznamu, neúplnosť súpisu, alebo neschopnosť vtedajších sedliakov platiť daň pre prírodnú pohromu. Napokon, sídlisko mohlo byť na čas opustené.
1548
Tunajšie sedliacke domácnosti boli v rokoch 1548, 1567 a 1588 zdanené od 2 – 2,5 resp. 1 porty, pričom v roku 1567 hospodárili štyri domácnosti na polovičných a dve na štvrtinových usadlostiach.
1600
Sídlisko v roku 1600 malo 10 obývaných poddanských domov, ale boli tu aj 1 – 2 domy šoltýsov.
1618
Koncom 16. storočia bol Tisinec stredne veľkou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom. Sídlisko však vzrástlo. V roku 1618 šoltýstvo patrilo až trom domácnostiam. Hospodárilo tu 15 sedliackych domácnosti, z nich jedna na polovičnej, tri na tretinovej a 11 na osminových usadlostiach. Každá domácnosť mala ťažný dobytok – voly alebo kone. Hlavou jednej domácnosti bol krajčír, druhej obuvník. U šoltýsov slúžila a bývala jedna želiarska rodina a u sedliakov ďalšie štyri. V roku 1618 malo sídlisko najmenej 18 obývaných domov. V roku 1787 sídlisko malo 23 domov a bývalo v nich 146 obyvateľov.
1828
V roku 1828 sa rozrástlo na 35 domov s 279 obyvateľmi. Podľa počtu obyvateľov je zrejmé, že sídlisko malo v roku 1828 viac obyvateľov ako v roku 1861 (počet 236). Z toho možno usúdiť, že tunajších obyvateľov sídliska mohla postihnúť nemoc (cholera), ktorá sa na Východnom Slovensku v 18. storočí vyskytovala pomerne často, alebo nastalo vysťahovanie občanov za prácou do cudziny.
O úbytku obyvateľstva sa nezachovali žiadne písomné materiály a ani starší občania obce si od svojich predchodcov údaje o tom nepamätali. Za prvej Československej republiky bola obec naďalej poľnohospodárskeho rázu. Obyvatelia obce pôvodne rybári, boli roľníci a zaoberali sa chovom dobytka.
20. storočie
Veľký rozmach obec zaznamenala predovšetkým po druhej svetovej vojne. Do dediny bola zavedená elektrina, vybudovali sa cesty, vystaval sa kultúrny dom, nová budova predajne potravín a pohostinstva, obyvatelia si budovali svoje nové rodinné domy. V druhej polovici 20. storočia sa rapídne zlepšil život na našich dedinách a nebolo to inak ani v tej našej.
1952
Pôvodne poľnohospodársky charakter si obec ponechala do dnešných čias. Nerozvinulo sa tu žiadne remeselníctvo. Poľnohospodárska kolektivizácia sa uskutočnila po prvej neúspešnej v roku 1952, potom v roku 1958, keď vzniklo jednotné roľnícke družstvo. Toto družstvo potom v ďalších rokoch úspešne prosperovalo a zamestnanie tam našlo v určitom období až 160 ľudí a to nielen z radov občanov, ale prichádzali tam ľudia aj z okolia. Ostatní pracovali v závodoch v meste Stropkov i Svidník.
1990
Po roku 1990 po hromadnom prepúšťaní a krachu mnohých podnikov a roľníckych družstiev boli naši občania nútení sa rekvalifikovať na profesie, v ktorých bola šanca zamestnať sa. Mnohí z naších obyvateľov boli nútení za prácou cestovať nielen do Českej republiky, ale hlavne do Spojených štátov, Izraela, Veľkej Británie a iných štátov kde si zarábajú na dôstojný život svojích rodín.
V predošlých volebných obdobiach bol v obci vybudovaný obecný vodovod, urobila sa plynofikácia obce, bola posilnená elektrická sieť. Do užívania bol odovzdaný nový Dom smútku. Športovo kultúrny stánok dostal novú tribúnu, nový altánok a nové multifunkčné ihrisko a celá budova športového klubu bola zrekonštruovaná, futbalové ihrisko dostalo automatický zavlažovací systém. Budova obecného úradu a Materskej školy bola kompletne zrekonštruovaná projektom na zníženie energetickej náročnosti , kultúrnospoločenská sála je rekuperačnou jednotkou vetraná a plne klimatizovaná.Občania obce Tisinec majú k dispozícii bezplatný vysokorýchlostný internet šírený technológiou WIFI. Obec vybudovala novú cestnú komunikáciu a prepojila miestnu pozemnú komunikáciu chýbajúcim úsekom. V roku 2010 sa do nových šiat zaodel rímskokatolícky kostol. Obec dostala novučičký chodník v dĺžke 916 metrov, ktorý významnou mierou znížil riziko úrazov. Obec vybudovala a odovzadala do užívania 43 novučičkých nájomných bytov. Veľmi významnou investíciou bolo vybudovanie celoobecnej splaškovej kanalizácie obce Tisinec.